Poštovné z e-shopov by nemali hradiť zákazníci

Na Slovensku platí všetky náklady spojené s vrátením tovaru v e-shope spotrebiteľ. To je podľa všetkého proti nariadeniu Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, ktorá upravuje ochranu spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku.
Článok 6 odst. 1 Smernica 97/7/ES:

Pri akejkoľvek zmluve na diaľku má spotrebiteľ k dispozícii obdobie najmenej siedmich pracovných dní, počas ktorých môže odstúpiť od zmluvy bez penalizácie a bez udania dôvodu. Jediné náklady, ktoré môžu spotrebiteľovi vzniknúť v súvislosti s uplatnením jeho práva na odstúpenie od zmluvy, sú priame náklady spojené s vrátením tovaru.

Z tohto odstavca vyplýva, že zákazník musí odoslať do e-shopu zakúpený tovar na vlastné náklady. Nie je tu zmienka o poštovnom. Druhý odstavec hovorí, že pri odstúpení od zmluvy musí e-shop spotrebiteľovi nahradiť všetky čiastky zaplatené spotrebiteľom bez toho, aby spotrebiteľovi vznikli akékoľvek výdavky. Zasa nie je spomenuté, či je to vrátane poštovného…
Článok 6 odst. 2 Smernica 97/7/ES:

V prípade, ak je právo na odstúpenie od zmluvy uplatnené spotrebiteľom v súlade s týmto článkom, je dodávateľ povinný nahradiť čiastky zaplatené spotrebiteľom bez toho, aby spotrebiteľovi vznikli akékoľvek výdavky. Jediné výdavky, ktoré môžu spotrebiteľovi vzniknúť v súvislosti s uplatnením jeho práva na odstúpenie od zmluvy, sú priame náklady spojené s vrátením tovaru. Takáto náhrada musí byť vykonaná bez zbytočného odkladu, maximálne však do tridsiatich dní.

Až na podnet nemeckého združenia na ochranu spotrebiteľov Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen, ktoré upozornilo na nekalé praktiky zásielkovej firmy Heinrich Heine. Táto firma mala v obchodných podmienky, že zákazník pri zakúpení tovaru zaplatí paušálny poplatok € 4,95, ktorý je nevratný ani po uplatnení práva na vrátenie tovaru. Európsky súd vyniesol nasledujúci verdikt (pdf). Píše sa v ňom, že smernica 97/7/ES musí byť nadradené nad zákony jednotlivých krajín, ktoré by umožnili majiteľom e-shopov alebo zásielkovým službám požadovať od zákazníkov, ktorí vracajú tovar v stanovenej lehote, úhradu nákladov na dopravu smerom k zákazníkovi.

Smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá dodávateľovi umožňuje, aby na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku uložil spotrebiteľovi povinnosť znášať náklady na zaslanie tovaru v prípade, že uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy.

…smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá dodávateľovi umožňuje, aby na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku uložil spotrebiteľovi povinnosť znášať náklady na zaslanie tovaru v prípade, že uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy.
Jasným účelom ustanovení smernice týkajúcich sa právnych dôsledkov odstúpenia od zmluvy je neodradiť spotrebiteľa od uplatnenia svojho práva na odstúpenie od zmluvy. Tomuto účelu by teda odporoval taký výklad týchto ustanovení, ktorý členským štátom umožňuje, aby náklady na zaslanie tovaru boli v prípade odstúpenia od zmluvy uložené spotrebiteľovi. Navyše uloženie povinnosti spotrebiteľovi znášať okrem priamych nákladov spojených s vrátením tovaru aj náklady na zaslanie by mohlo spochybniť rovnomerné rozdelenie rizík medzi zmluvnými stranami zmluvy uzatvorenej na diaľku tým, že spotrebiteľ by musel znášať všetky náklady spojené s prepravou tovaru.

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora sa nevzťahuje len na spomínaný nemecký prípad, ale aj na ostatné členské štáty Európskej únie.